História

Prvá zmienka o Bardejovských Kúpeľoch je z roku 1247, keď uhorský kráľ Béla IV. daroval územie dnešných kúpeľov aj s prameňmi mestu Bardejov. Isté je, že ľudia poznali veľmi skoro liečivé účinky minerálnych vôd, o ktorých  sa mohli sami presvedčiť. Do 15. storočia niet o nich presných správ. Dobrá povesť sa však rýchlo šírila, preto v roku 1505 vybudovali kabíny na kúpanie chorých, ktorí dochádzali zo širokého okolia.

V roku 1777 postavili v blízkosti prameňov murovanú budovu s dvanástimi izbami pre pohodlie chorých. Liečivé ýsledky prilákali maďarskú i poľskú šľachtu, čo malo veľký význam pre rozvoj kúpeľov. Chýr o kúpeľoch sa dostáva aj do panovníckych dvorov, najmä po uzdravení poľského šľachtica Tomáša Lisického z Lisíc.

V roku 1809 navštívila bardejovské Kúpele dcéra cisára Františka I., neskôr druhá manželka cisára Napoleona. V roku 1821 sa v Kúpeľoch zastavil ruský cár Alexander I. ( pohár, z ktorého pil minerálnu vodu, je uložený v Šarišskom múzeu ). Rozvoj kúpeľov pokračoval až do roku 1848 -49.

K novému rozkvetu kúpeľov došlo koncom 19. sroročia, keď bola postavená väčšina nových reprezentačných budov ( dnešný liečebný dom Dukla, Alžbeta, Astória ). Chýr o novej sláve sa rozniesol a Bardejovské Kúpele sa zaradili medzi najnavštevovanejšie kúpele v Uhorsku. V roku 1895 sa tu liečila cisárovná Alžbea-manželka cisára Františka Jozefa I. Po jej pobyte sa Bardejovské Kúpele stali miestom stretnutí uhorskej šľachty. Boli vybavené moderným vodoliečebným a technickým zariadením.

Prvá a druhá svetová vojna rušivo zasiahla do rozvoja bardejovských Kúpeľov. Bolo treba rekonštruovať staré, zničené a schátrané objekty a vybudovať nové. V roku 1972 bola daná do užívania Kolonáda, v roku 1974 Kúpeľný dom a v roku 1976 liečebný dom Ozón. Postupne boli zrekonštruované staré budovy.

Štandard ubytovania:

Prihlásenie